Späť na novinky
28. januára 2025 · Autor: P. Zsanett
Bella Anastazia nás opustila
Včera večer zažiarila na nebi o jednu nádhernú hviezdu viac….✨🌌
Mnohí nám hovoria, že to máme ľahké, že psa ľahko necháme odísť, pretože ich máme veľa….to nie je pravda. Pred niekoľkými dňami som len stála uprostred izby, kde sa v jednom rohu práve začal jeden život a v tom vedľajšom sa nezadržateľne blížil koniec iného….je surreálne vidieť takto kolobeh života. To „krásne“ na tom všetkom je, že obe malé dušičky sú výsledkom práce mojich rúk…ale vidieť, ako hasne svetlo v očiach suky, ktorú som sama vytiahla z bruška jej mamičky…ktorej mamičku som tiež vychovávala od jej 8 týždňov…je neuveriteľne srdcervúce… Prežiť to, ako sa počas 18 dní z dokonale zdravej suky – ktorá ešte v decembri vyhrávala v kruhu tituly krásy – stane bezvládny a krehký macko, ktorý aj z posledných síl vrtí chvostom…na to neexistujú slová. Medzitým na druhej strane tohto sledu udalostí deň čo deň rastie nový malý macko. Život vie byť niekedy nemilosrdný…chovateľský život nie je len o krásnych chvíľach, usmievavých fotkách, mackoch s dokonale upravenou srsťou a cestách do zahraničia. V takých chvíľach sa zlomí aj tá najsilnejšia duša, pretože sa nedá robiť nič iné. Voziť svojho člena rodiny, ktorému je deň čo deň horšie, z vyšetrenia na vyšetrenie. Vo dne v noci meniť jednu infúziu za druhou. Čakať na výsledok magnetickej rezonancie chrbtice a potom lebky, odoberať vzorku kostnej drene, hnať sa s ňou do laboratória cez celé mesto, pretože tam budem rýchlejšie ako kuriér. Každá minúta sa počíta…. a dúfať, že príde pozitívna odpoveď, že ešte máte čas, že ako to prišlo, tak to aj odíde…dúfať, že ešte pobeží v triede veteránov na zelenom koberci Cruft’s, kam bola prihlásená už pred niekoľkými mesiacmi. Na ktorú sme sa tak pripravovali a tešili sa na ďalšie spoločné dobrodružstvo. Ale osud napísal iný príbeh a tieto sny sa hodinu po hodine rozplývali, ako tá prekliata choroba bunku po bunke zožierala všetku životnú energiu a radosť tejto vždy šťastnej a energickej sučky. Naozaj dochádzajú slová a zostávajú slzy a zlomená duša…. Zbohom, Bella…raz sa opäť stretneme! Dávaj tam hore pozor na mamičku aj na ostatných…určite už na teba veľmi čakali, keď si sa musela tak ponáhľať…
Mnohí nám hovoria, že to máme ľahké, že psa ľahko necháme odísť, pretože ich máme veľa….to nie je pravda. Pred niekoľkými dňami som len stála uprostred izby, kde sa v jednom rohu práve začal jeden život a v tom vedľajšom sa nezadržateľne blížil koniec iného….je surreálne vidieť takto kolobeh života. To „krásne“ na tom všetkom je, že obe malé dušičky sú výsledkom práce mojich rúk…ale vidieť, ako hasne svetlo v očiach suky, ktorú som sama vytiahla z bruška jej mamičky…ktorej mamičku som tiež vychovávala od jej 8 týždňov…je neuveriteľne srdcervúce… Prežiť to, ako sa počas 18 dní z dokonale zdravej suky – ktorá ešte v decembri vyhrávala v kruhu tituly krásy – stane bezvládny a krehký macko, ktorý aj z posledných síl vrtí chvostom…na to neexistujú slová. Medzitým na druhej strane tohto sledu udalostí deň čo deň rastie nový malý macko. Život vie byť niekedy nemilosrdný…chovateľský život nie je len o krásnych chvíľach, usmievavých fotkách, mackoch s dokonale upravenou srsťou a cestách do zahraničia. V takých chvíľach sa zlomí aj tá najsilnejšia duša, pretože sa nedá robiť nič iné. Voziť svojho člena rodiny, ktorému je deň čo deň horšie, z vyšetrenia na vyšetrenie. Vo dne v noci meniť jednu infúziu za druhou. Čakať na výsledok magnetickej rezonancie chrbtice a potom lebky, odoberať vzorku kostnej drene, hnať sa s ňou do laboratória cez celé mesto, pretože tam budem rýchlejšie ako kuriér. Každá minúta sa počíta…. a dúfať, že príde pozitívna odpoveď, že ešte máte čas, že ako to prišlo, tak to aj odíde…dúfať, že ešte pobeží v triede veteránov na zelenom koberci Cruft’s, kam bola prihlásená už pred niekoľkými mesiacmi. Na ktorú sme sa tak pripravovali a tešili sa na ďalšie spoločné dobrodružstvo. Ale osud napísal iný príbeh a tieto sny sa hodinu po hodine rozplývali, ako tá prekliata choroba bunku po bunke zožierala všetku životnú energiu a radosť tejto vždy šťastnej a energickej sučky. Naozaj dochádzajú slová a zostávajú slzy a zlomená duša…. Zbohom, Bella…raz sa opäť stretneme! Dávaj tam hore pozor na mamičku aj na ostatných…určite už na teba veľmi čakali, keď si sa musela tak ponáhľať…