Tam hore je o jednu dušičku viac

Mám pocit, že chov mi v tejto chvíli berie viac, ako dáva…..

Od roku 2009 sa pod mojimi rukami narodilo a vyrástlo takmer 100 šteniat bernského salašníckeho psa. Od plánovania vrhu až po sťahovanie do rodiny. Až do dnešného rána bola naša štatistika 100 %: každé šteňa, ktoré sa narodilo, aj prežilo a odchádzalo úplne zdravé. Ešte nikdy nebola ani jedna zlomená špička chvosta, ani to najmenšie zranenie, ani pri šteňatách, ani pri mamičkách. Na to bolo samozrejme potrebné, aby som bola s vrhom a jeho mamičkou nonstop. Mnohokrát som s nimi spala v pôrodnom boxe. Každé 2–3 hodiny som pomáhala mamičke kŕmiť a šteniatkam piť. Podporovala som tie trochu nešikovnejšie a veľké vrhy som prikrmovala, aby taká veľká záťaž neležala na tele mamičky. A medzi kŕmeniami ostatné úlohy ako hygiena, maznanie s mamičkou, varenie pre ňu, udržiavanie poriadku, starostlivosť o naše ďalšie psíky… fyzicky aj psychicky to bola skúška, ale nádherná úloha. Vidieť, ako sa z malých chlpatých guľôčok veľkosti krtka zo dňa na deň stávajú šikovnejšie šteniatka. Zachytiť ich prvý pohľad, keď sa im otvoria oči. Stále im kupovať nejakú novú hračku… vidieť, ako s radosťou objavujú svet. S týmito plánmi som sa pustila aj do príchodu bábätka z vrhu R. Dokonca sme sa rozprávali, aké dobré to bude mať. Veľa mliečka, 100 % pozornosť, skvelá mamička v podobe Molly a ja pri tom ako náhradná mamička. 3 týždne úplného voľna z práce, ktoré venujem len Jemu, tak ako som to doteraz vždy robila. Už pri jeho narodení sa objavili nejaké ťažkosti, ale dobre sme ich prekonali. Potom pred 2 dňami po polnočnom kŕmení sa v okamihu niečo zmenilo. Šteňa stratilo svoju čulosť a už sa tak nehrnulo ani za mliečkom. Z domácej lekárničky dostalo, čo sa dalo, a ráno hneď na kliniku, kde som po oxygenoterapii a všelijakých vyšetreniach odviezla malého macka plná nádeje domov, hoci som si bola vedomá, ako veľmi mu nie je dobre a že máme pred sebou kritických 24 hodín. Ale bojujeme a nevzdávame sa. Do rána sme pri ňom s manželom bdeli a rozprávali sa o psoch, o chove, o ťažkostiach, o radostiach…. No skoro ráno svetlo v očiach šteňaťa vyhaslo a prehralo boj so zlyhaním pľúc a jeho komplikáciami. Odborne sa domnievame, že išlo o vrodenú/vývojovú chybu – chromozómy sa zle poskladali a tomuto malému anjelikovi dali 8 dní. Nikto nepochybil, všetci urobili, čo mohli, nad svoje sily… a predsa je to pre nás tragický deň. Ľudsky, duševne, chovateľsky… Vždy hľadáme to pozitívne a snažíme sa z každého prípadu poučiť a posunúť sa. Ale tomuto sme nemohli ani predísť, ani šteňa zachrániť. Štatistika za 16 rokov: 17 vrhov… 1 stratené šteňa… pekné, pekné, ale bolestné…