R.... Magic Bernese

Mám pocit, že chov mi v tejto chvíli viac berie, ako dáva…..

Od roku 2009 sa v mojich rukách narodilo a vyrástlo takmer 100 bernských šteniat. Od plánovania vrhu až po sťahovanie do novej rodiny. Až do dnešného rána bola naša štatistika stopercentná: každé šteňa, ktoré sa narodilo, prežilo a odchádzalo do nového domova úplne zdravé. Nikdy sme nemali ani jednu zlomenú špičku chvosta, ani to najmenšie zranenie, ani pri šteniatkach, ani pri mamičkách. Na to bolo, samozrejme, potrebné, aby som bola s vrhom a jeho mamičkou 24 hodín denne. Často som s nimi spala v pôrodnej debne. Každé 2–3 hodiny som pomáhala mamičke kŕmiť a šteniatkam piť. Podporovala som tie trochu nešikovnejšie a veľké vrhy som prikrmovala mliekom pre šteňatá, aby organizmus mamičky nebol taký zaťažený. A medzi kŕmeniami ostatné úlohy, ako hygiena, maznanie s mamičkou, varenie pre ňu, udržiavanie poriadku, starostlivosť o naše ďalšie psíky… fyzicky aj psychicky to bola skúška, ale nádherná úloha. Vidieť, ako sa z malých chlpatých guľôčok veľkosti krtka zo dňa na deň stávajú šikovnejšie šteniatka. Zachytiť ich prvý pohľad, keď sa im otvoria očká. Vždy im kúpiť nejakú novú hračku… vidieť, ako s radosťou objavujú svet. S týmito plánmi som sa pripravovala aj na príchod bábätka z vrhu R. Dokonca sme sa rozprávali, ako dobre sa bude mať. Veľa mliečka, stopercentná pozornosť, super mamička v podobe Molly a ja pri ňom ako náhradná mamička. 3 týždne úplného voľna z práce, ktoré venujem len Jemu, ako som to vždy robila. Už pri jeho narodení sa vyskytli nejaké ťažkosti, ale dobre sme ich zvládli. Potom sa pred 2 dňami po polnočnom kŕmení v okamihu niečo zmenilo. Šteniatko stratilo svoju čulosť a po mliečku už tak nechňapalo. Z domácej lekárničky dostalo, čo sa dalo, a ráno hneď na kliniku, kde som po oxygenoterapii a všelijakých vyšetreniach s nádejou odviezla mini macíka domov, hoci som si bola vedomá, ako veľmi mu nie je dobre a že nás čaká kritických 24 hodín. Ale bojujeme a nevzdávame to. S manželom sme pri ňom bdeli až do rána a rozprávali sa o psoch, o chove, o ťažkostiach, o radostiach…. Ale skoro ráno svetlo v očiach šteniatka zhaslo a prehralo boj so zlyhaním pľúc a jeho komplikáciami. Odborne sa domnievame, že išlo o vrodenú/vývojovú chybu, chromozómy sa zle poskladali a dali tomuto malému anjelikovi 8 dní. Nikto nepochybil, každý urobil, čo mohol, nad svoje sily… a predsa máme tragický deň. Ľudsky, duševne, chovateľsky… Vždy hľadáme to pozitívne a snažíme sa z každej situácie učiť a napredovať. No tomuto sme nemohli ani predísť, ani šteniatko zachrániť. Štatistika za 16 rokov: 17 vrhov… 1 stratené šteniatko… pekné, pekné, ale bolestné…